Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na neho v telesnej podobe ako holubica. Z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Lukáš 3,21.22

Lukáš zaznamenal niečo, o čom som dlho premýšľal. Bezhriešny Ježiš prijal krst od Jána Krstiteľa. Pričom Ján vo svojich kázaniach vyzýval k pokániu a krstu hriešnikov.

Prečo sa teda Ježiš nechal pokrstiť? Neverím, že Boží Syn musel podstúpiť obrad, ktorý z hriešnika sníma hriech a špinu zla. Ježiš to musel urobiť z iného dôvodu.

Týmto činom chcel Ježiš osloviť poslucháčov, ktorí ho počúvali, ale mali pocit, že nie sú takí hriešni, aby potrebovali pokánie a krst. O niekoľko dní neskôr, keď sa farizeji a zákonníci pohoršovali, že sa stýka so spodinou spoločnosti, Ježiš odpovedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie.“ (Lk 5,31.32)

V súvislosti so spasením existuje jedna veľmi ohrozená skupina ľudí – tí, ktorí sa považujú za „dobrých ľudí“. Títo ľudia radi hovoria: „Nikoho som nezabil. Nekradnem a v manželstve som verný…“

„Dobrý človek“ si môže myslieť, že na rozdiel od zlých a skazených ľudí nepotrebuje pokánie a krst. Boh by sa mal radšej zaoberať tými horšími – Hitlerom, Stalinom alebo im podobným ľuďom.

Ježiš sa nechal pokrstiť, aby som si nemyslel, že odpustenie hriechov a očistenie svedomia sa ma netýka. Alebo si azda myslím, že som lepší ako môj Stvoriteľ a Spasiteľ?