Ježiš prikázal: Usaďte ľudí! Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov… Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet. Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám. Evanjelium podľa Jána 6,10-15
Pripravovali ste niekedy jedlo pre veľké množstvo ľudí? Už pár desiatok hostí dokáže hostiteľa poriadne vyviesť z miery, keď musí všetko naplánovať a zaistiť.
Skúste si predstaviť päťtisíc ľudí! Alebo radšej dvadsaťtisíc, pretože vtedy sa počítali len muži. K nim ešte musíme pripočítať všetky ženy a deti. Samozrejme, nasýtiť päťtisíc ľudí by bol výnimočný počin – keby ste to dokázali s dvoma rybičkami a piatimi malými jačmennými chlebmi.
Zástupu neušiel veľký význam tohto zázraku. Ľudia ožili a okamžite rozpoznali v Ježišovi toho „proroka, ktorý má prísť na svet“. To je odkaz na text Piatej Mojžišovej knihy 18, kde Mojžiš vyhlásil: „Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin, tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho poslúchajte!“ (verše 15 a 18)
To je ten sľúbený prorok, prebleslo mysľou mnohých v zástupe. To je druhý Mojžiš. Ako sa Mojžiš postaral o mannu pre ľud na púšti, tak nám Ježiš dáva chlieb z neba. (Ján 6,5-14) Ako nás Mojžiš vyviedol z otroctva, logicky usudzovali ľudia ďalej, tak nás jeho nástupca vyslobodí od Rimanov. Preto sa rozhodli, že Ježiša na mieste vyhlásia za kráľa. Dokonca aj učeníci sa nechali uniesť touto myšlienkou. Marek hovorí, že Ježiš ich musel „prinútiť“, aby vstúpili na loď a odplavili sa, zatiaľ čo on prepustil zástup. (Mar 6,45.46)
V tomto príbehu nám často uniká jedna veľmi dôležité vec: Ježiš je tu zvádzaný k tomu, aby prijal kráľovstvo bez kríža. Opakuje sa tu prvé pokušenie na púšti, ale vo väčšej intenzite. Teraz Ježiš totiž ukázal, že skutočne dokáže premeniť „kamene“ na chlieb. Na ľudí to hlboko zapôsobilo. „Postav svoje kráľovstvo na chlebe. Hlavným bodom tvojho volebného programu nech je riešenie problému hladu. Rozmnožuj stále chleby a ryby a ľudia ťa budú milovať.“
Zrejme cítime vážnosť tohto Ježišovho pokušenia, pretože len čo prepustil zástupy, „vybral sa na vrch modliť“. (Mar 6,46)
Zmyslom Ježišovho života bolo konať Božiu vôľu pri napĺňaní určeného poslania. A konať Božiu vôľu je vždy záležitosť modlitby. Platí to dnes aj pre mňa.
