Veliteľ telesnej stráže egyptského faraóna. Kúpil Jozefa ako otroka od Midjánčanov.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 37,36; 39,1–20

Šlo o prípad, ktorý by sme dnes nazvali „sexuálne obťažovanie“. Manželka Jozefovho pána Pótifara chcela mať s Jozefom sex. Pokušenie nebolo ani zďaleka rafinované. Bola to Pótifarova manželka a pani domácnosti. To, čo chcela, mal Jozef považovať za príkaz. Odmietnuť poslušnosť znamenalo pre Jozefa veľké riziko. Ale on to urobil, pretože chcel byť verný svojim zásadám. Je celkom pochopiteľné, že Pótifar sa strašne rozčúlil, keď mu jeho žena povedala, že „hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol“, sa pokúsil znásilniť ju. (1Moj 39,17) Zrejme nám nepripadá až také zvláštne, že uveril manželkinej verzii toho, čo sa stalo.

Mal Pótifar zareagovať inak a nezavrieť Jozefa „do žalára medzi kráľovských väzňov“? (verš 20) Nevšimol si azda, že tento otrok je výnimočný? „Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo.“ (verš 2) Preto Pótifar ustanovil Jozefa „za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.“ (verše 4,5) Nemalo to byť dostatočným dôvodom na to, aby Pótifar dal Jozefovi za pravdu a vypočul si aj jeho verziu príbehu?

Prosím, Pane, pomôž mi, aby som nedospel k záveru skôr, ako si vypočujem rôzne svedectvá o tom, čo sa stalo.