Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Matúš 6,1.2

Ježiš na príklade pokrytcov žiada od učeníkov inú náboženskú disciplínu. Grécke slovo „hypokrités“ označuje aj herca. Od učeníkov nechce, aby sa pretvarovali, ale práve naopak, aby sa vyvarovali pretvárke. Nežiada iné skutky nábožnosti, ale iný postoj srdca. Žiada odosobnenie, oslobodenie sa od sústredenosti na seba a na svoj výkon ako na javisku, na reakcie publika… Chce našu pozornosť upriamiť na Otca, ktorý je v skrytosti a v skrytosti aj odmeňuje. Ako Ježiš zrušil starozmluvné „oko za oko“, tak zrušil aj „niečo za niečo“ a v tom urobil učeníkov výnimočných, lebo tamto dokážu aj pohania. Nebuď ako ten robotník, čo po oprave kostola raz na ceste domov havaroval a zahundral: „Pomáham, a ešte k tomu cirkvi, a predsa sa mi toto deje.“ Iný mu však odpovedal: „Boh s ľuďmi neobchoduje.“ – našťastie ani s tebou a neustále nás učí dôvere, že „veriacim všetky veci napomáhajú k dobrému“. Aj u teba je však rozhodujúci postoj srdca.
„Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Matúš 6,3.4)