Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila. Prvá kniha Mojžišova 8,10-12

Rok na palube lode je dlhý čas. Napriek tomu, že šlo o obrovské plavidlo, ktoré bolo z hľadiska svojej konštrukcie na hladine veľmi stabilné, každý sa už tešil na vylodenie.
Pasažieri sa už nemôžu dočkať a každá ďalšia sekunda sa im zdá nekonečná. Noach má nápad – vypustí holubicu, ktorej návrat potvrdí, že už voda opadla.
Holubica sa vrátila a v zobáku mala čerstvý olivový lístok. To znamená, že niekde už nad vodou vyčnievajú stromy, no zem ešte nie je suchá…
Keď to zopakoval o týždeň, holubica sa už nevrátila. Všetci oslavujú, lebo vedia, že je to symbol vyslobodenia. Zas ucítia pod nohami pevnú zem a budú dýchať svieži vzduch. Cez deň uvidia slnko a modrú oblohu a v noci sa budú kochať nebom plným hviezd…
Stvoriteľovi záleží na tom, aby sme v každom okamihu svojho života mali nádej, ktorá nám dodá odvahu hľadieť do budúcnosti s dôverou v jeho zasľúbenia, že to lepšie ešte len príde. Veď sám Noach vďaka tejto dôvere prežil potopu sveta.

Bože, môj Stvoriteľ, ďakujem Ti za všetky Tvoje zasľúbenia. Dávajú mi odvahu ísť ďalej a hľadieť do budúcnosti s dôverou a radosťou.