Ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, ak budeš chodiť po mojich cestách, konať to, čo uznávam za správne, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil môj služobník Dávid, zostanem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. Prvá kniha kráľov 11,38

Poslušnosť dnes nie je veľmi „v móde“. Úcta k autoritám sa vytráca. Máme predsa svoj úsudok, svoj rozum. Keď dieťa neposlúchne rodičov, povieme, že z neho rastie osobnosť. Dospelý zas stráca úctu k svojim nadriadeným, ku vláde…
Je pravda, že človek nie je dokonalý a mnohokrát sám prispieva k tomu, že si ho druhí nevážia. Boh však je dokonalý a zaslúži si našu úctu a poslušnosť. A napriek tomu ho prehliadame a obchádzame, nedbáme na jeho rady a príkazy.
Ak nám Boh niečo prikazuje, je to vždy pre naše dobro.
Počúvať ho je v našom záujme. Prorok Jeremiáš radí: „Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Jer 6,16)
V knihe Chrobáčiky od Jana Karafiáta sa chrobáčiky modlili rannú modlitbu:
„Ó, náš milý Bože, povstali sme z lôžka a pekne ťa prosíme, daj, nech sa ťa bojíme, bojíme a počúvame, a pritom ťa radi máme.“

Dobrý Bože, ďakujeme Ti, že máš s nami trpezlivosť a aj napriek našim zlyhaniam to s nami nevzdávaš. Chceme ťa počúvať ako tie chrobáčiky. Vieme, že to s nami myslíš najlepšie.