Po ich odchode sa Jozefovi zjavil vo sne Pánov anjel a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby ho zmárnil. A tak Jozef vstal, vzal za noci dieťatko i jeho matku a odišiel do Egypta. Matúš 2,13.14

Mnohým tragédiám by sa dalo predísť, keby ľudia brali vážne informácie, ktoré majú k dispozícii. Predišli by sme nielen vojnám medzi národmi, ale aj drobným konfliktom v bežnom živote.
Jozef nemusel uveriť tomu, čo počul od anjela. Ešte len pred chvíľou odišli mudrci, ktorí hovorili o tom, že malému Ježišovi sa chce prísť pokloniť samotný kráľ. Teraz ho však anjel varuje, že Herodes nepríde, aby sa Ježišovi poklonil, ale aby ho zabil. Jozef okamžite poslúchol a tým zachránil malému Ježišovi život.
Pri čítaní tohto príbehu sa mi vybavili spomienky na moje vlastné príhody, ktoré sa však skončili zle, pretože – na rozdiel od Jozefa – som na určité informácie nezareagoval tak, ako bolo treba.
Keď sa na to s odstupom času pozerám, myslím si, že prehry a pády, ktoré som zažil, neboli úplne zbytočné. Naučili ma viac premýšľať o tom, čo počujem, vidím alebo čítam. Ale aj uvažovať o tom, čo sa možno spočiatku javí ako nezmysel, pretože iné zdroje hovoria niečo úplne iné.
Som rád, že moje načúvanie, premýšľanie a poslušnosť sa mi neraz vyplatili, rovnako ako Jozefovi. Viem, že keď padnem, nemá cenu nariekať – lepšie je vstať a poučiť sa.

Bože, som rád, že sa môžem učiť aj zo zbytočných prehier. Nauč ma rozmýšľať o tom, čo mi hovoríš, skôr, ako urobím rozhodnutie.