Ty si veľký a konáš divy, ty jediný si Boh. (Žalm 86,10)

Keď som mala desať rokov, bývali sme vo väčšom meste na prvom poschodí staršieho domu. To ráno bola mama s mojou sestričkou na záhradke a ja som bola v kuchyni sama. Začala som si česať vlasy, pretože som nosila dva vrkoče. Jeden som už mala zapletený. Chcela som pokračovať v česaní, keď zrazu počujem hlas: „Bež do spálne!“ Odpovedala som: „Nejdem. Až keď sa učešem.“ Vôbec mi nedošlo, že som sama. Znovu som počula: „Bež do spálne.“ A ja som opäť odpovedala: „Nejdem. Až keď sa učešem.“
Zrazu cítim, ako ma dotyk ruky tlačí do chrbta a vedie cez kuchyňu, predsieň, obývačku až do spálne. Tam pri okne stál okrúhly stôl, okolo neho boli stoličky a v okne sedel môj trojročný braček. Držal sa vonkajšieho okraja parapetu a kýval nožičkami. Potichu som ho z okna vzala a zavolala mamu.
Poriadne sme ju vydesili, keď si pomyslela, čo sa mohlo stať, keby Boh nezasiahol. Malý braček povedal, že sa díval na autíčka. Stôl sme okamžite dali na bezpečné miesto a ďakovali Bohu za „dotyk“ Jeho ochrany, ktorý zachránil život môjmu malému súrodencovi. Vždy, keď túto skúsenosť rozprávam ľuďom, ktorí neveria Bohu, nemajú odpoveď. Ja verím, že dôvera v Boha je základom zmysluplného života. Vďaka Bohu, kým budem žiť, na ten „dotyk“ nezabudnem. Nech sú naše skúsenosti vnútorným, spoločným a posilňujúcim bohatstvom v každodennom živote.

Pane Ježišu, ďakujeme Ti za hlas Ducha Svätého, ktorý sa nám prihovára a posiela nás tam, kde niekto potrebuje našu pomoc. Niekedy ide o dočasný život, inokedy o život večný. Nauč nás načúvať hlasu Ducha Svätého.

Marta Grzonková