V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka? On odpovedal: Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Majster odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi. Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. Evanjelium podľa Matúša 26,17-19
Ježišov čas sa priblížil. Od jeho triumfálneho vstupu do Jeruzalema začali udalosti naberať rýchly spád. Židovskí vodcovia dospeli k rozhodnutiu, že nastal čas zbaviť sa Ježiša. Judáš im poskytol svoje služby, vďaka čomu mohli zrealizovať svoj plán.
Veľká noc je predo dvermi. Ježiš spolu s učeníkmi budú jesť veľkonočného baránka vo štvrtok večer, teda o deň skôr, než sa to robievalo. V Ježišovom prípade je to nevyhnutné. Vie totiž, že v piatok večer to už nebude reálne. Veľkonočný baránok, symbol jeho obete, bude zabitý v chráme v piatok poobede, v tú istú hodinu, keď zomrie aj on. Toto načasovanie je dôležité. Potvrdzuje, že Ježiš je „Kristus, náš veľkonočný Baránok“, (1 Kor 5,7) ktorý bol obetovaný.
To, že Ježiš zomiera na Veľkú noc, nie je náhoda. Boh to tak od počiatku naplánoval. Veľká noc má svoje korene v udalosti vyjdenia z Egypta. Boh ustanovil Veľkú noc ako pripomienku na onú noc, keď boli Izraeliti vyslobodení z egyptského zajatia a všetci prvorodení Egypťania zahynuli. Každá židovská rodina mala večer zabiť baránka a jeho krvou potrieť veraje svojich dverí. Bolo to znamenie, ktoré malo obyvateľov domu chrániť pred pohromou, keď náhla smrť vtrhne do domu Egypťanov. Krv veľkonočného baránka vtedy zachránila Boží ľud. (2 Moj 12) Nová zmluva považuje Veľkú noc za symbol dokonania Ježišovho diela.
J. C. Ryle hovorí, že „súvislosť medzi židovskou Veľkou nocou a časom Kristovej smrti“ má veľký význam. „Niet pochýb o tom, že to nebola náhoda. Šlo o prejav Božej prozreteľnosti, že náš Pán bol ukrižovaný práve vo veľkonočnom týždni… Zámerom bolo, aby sa pozornosť židovského národa upriamila k Ježišovi ako k pravému Božiemu Baránkovi. Mali rozmýšľať o skutočnom dôvode a cieli jeho smrti.“ Bolo to znamenie „spásy a vyslobodenia z otroctva hriechu, ktoré nám vydobyl náš Pán Ježiš Kristus.“
Táto osudná Veľká noc je ústredným bodom dejín spasenia.
