Vtedy Ježiš povedal zástupom a svojim učeníkom: Na Mojžišovu stolicu zasadli zákonníci a farizeji. Robte teda a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte. Lebo oni len hovoria, ale nerobia. Zväzujú ťažké bremená, ktoré nemožno uniesť, a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú nimi ani prstom pohnúť. Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Rozširujú svoje modlitbové remienky a zväčšujú si strapce na rúchach. Evanjelium podľa Matúša 23,1-5

V 23. kapitole Matúšovho evanjelia vrcholí Ježišov slovný súboj so zákonníkmi a farizejmi. Dosiaľ Ježiš robí všetko, čo môže, aby ich prebudil. Žiaľ, márne. Čas na láskavé slová a chodenie okolo horúcej kaše sa skončil. Vo svojej láske Ježiš prechádza do priameho útoku. Jeho čas sa blíži – a oni ho stále nechápu.
Matúš 23 sa delí na tri časti. Všetky tri rozoberajú jednu tému. Verše 1–12 uvádzajú päť charakteristík, za ktoré Ježiš karhá zákonníkov a farizejov. Hovorí o nich v tretej osobe. Začína tým, že upozorní na dôležitosť úradu zákonníkov a farizejov. Sadli si „na Mojžišovu stolicu“. (verš 2) To znamená, že majú veľkú prednosť a zároveň veľkú zodpovednosť učiť ľud Božie slovo. Ich nedostatky preto vnímame vo svetle tejto posvätnej a závažnej roly. Ich zlyhávania sú vzhľadom na ich postavenie o to závažnejšie.
Skôr než sa pozrieme na negatívne charakteristiky predstavené v tejto kapitole, je potrebné pripomenúť, že nie všetci farizeji boli takí zlí, ako sú tu predstavení. Samotní farizeji odsudzovali niektorých svojich menej zodpovedných kolegov podobne ako Ježiš.
Mali by sme pamätať tiež na to, že aj niektorí kresťanskí predstavitelia a členovia cirkvi môžu byť ako títo farizeji. Ich duch má korene v ľudskej povahe. Preto by sme mali kritické slová u Matúša 23 čítať s vedomím, že sa týkajú aj nás.
Keď zlyhávame v konaní toho, čo hlásame (verš 3), keď nie sme ochotní uplatňovať v praktickom živote to, čo predpisujeme iným (verš 4), keď dbáme o vonkajšiu stránku svojich „náboženských úspechov“ (verš 5), keď nás teší, že nás zdvorilo oslovujú a preukazujú nám rešpekt (verše 6-10) a keď si prestávame uvedomovať, že naším povolaním je obetavo slúžiť, nie usilovať o vysoké postavenie (verše 11 a 12) – vtedy sa správame nie ako Ježišovi nasledovníci, ale ako najhorší farizeji.
Pane, pomôž mi, aby som si vo svetle Tvojho života a Tvojho slova uvedomil svoje nedostatky.