Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc, a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali. Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. Hovorili však: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. Evanjelium podľa Matúša 26,1-5

Príbeh evanjelií zrazu naberá rýchly spád. Od Petrovho vyznania, že Ježiš je Mesiáš, všetky udalosti smerujú ku krížu. Ježiš sa snaží pomôcť učeníkom, aby pochopili, čo to znamená, že je Mesiáš. Ale oni tomu stále nerozumejú. Preto im dáva ďalšie informácie, na ktoré keď si po vzkriesení spomenú, získajú celkový obraz o Mesiášovi.
Ježišova smrť nie je epilóg ani dodatok k jeho životu. Naopak, jeho obeť na kríži dáva zmysel jeho životu. Veď Ježiš prišiel na zem, aby dal svoj život ako výkupné za mnohých. (Mat 20,28) Vylial svoju krv za mnohých na odpustenie ich hriechov. (Mat 26,28) Svojou smrťou a vzkriesením vyslobodil svoj ľud z jeho hriechov. (Mat 1,21)
Ježišova smrť je ústrednou témou evanjelií. Keď Martin Kähler nazval evanjeliá „pašiovým príbehom s rozšíreným úvodom“, dal dôraz na správnu udalosť.
Ježiš je v Jeruzaleme. Jeho verejné pôsobenie sa pomaly končí. Už nebude učiť veľké zástupy. Na poslednej večeri a počas modlitby v Getsemanoch sa prihovorí už len svojim učeníkom. Sledujeme drámu, v ktorej Židia s pomocou rímskych nepriateľov usilujú o smrť svojho Mesiáša.
Ježiš nečelí krížu ako figúrka. Nie sú to udalosti, nad ktorými nemá kontrolu. Vie, čo sa stane. Mohol to odmietnuť. Biblia ho predstavuje ako toho, kto má veci vo svojich rukách. „Dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba,“ povedal svojim učeníkom. (Ján 10,17.18)
Aj keď má Ježiš veci pod kontrolou a vie, čo sa bude diať, neznamená to, že sa zlé sily všemožne nesnažia dosiahnuť svoj vytúžený cieľ. „Oficiálny“ Jeruzalem ho odmietol a usiluje sa o jeho smrť.