Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd. Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň. Prvá kniha Mojžišova 1,6-8

Prvá kapitola Prvej knihy Mojžišovej opisuje, ako Boh postupne menil našu planétu na miesto vhodné pre život človeka, ktorého sa chystal stvoriť.
Prvý deň „skrotil“ pozemskú atmosféru natoľko, aby mohlo svetlo dopadať na povrch planéty a vymedzovať časom deň a noc. Druhý deň sa rozhodol spútať vodu, ktorá zaplavovala povrch planéty.
V Biblii sa hovorí o „treťom nebi“. Dnešný text opisuje „prvé nebo“, ktorým je atmosféra obklopujúca našu planétu. Ak je príliš hustá, bráni svetlu. Keby bola, naopak, riedka, nechránila by nás pred kozmickým žiarením.
Vedci sa dnes zhodujú na tom, že zloženie našej atmosféry je ideálne pre život na našej planéte. Ide však o veľmi krehkú rovnováhu. O tom, ako ľahko ju možno narušiť, svedčí aj súčasná diskusia ekológov o vplyve človeka na zmeny zemskej klímy.
Boh, podľa svedectva Biblie, druhý deň svojho stvoriteľského diela spútal vodu, ktorej dovtedy chýbal poriadok. Nechcel, aby škodila, ale slúžila. Potopa sveta a záplavy, ktoré stále častejšie plienia našu krásnu planétu, sú dôkazom sily hriechu, ktorý tento poriadok narušil.

Bože, ďakujem Ti za poriadok, ktorý si vložil do prírody. Nauč nás rešpektovať ho, aby sme nezničili našu planétu.