Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! Matúš 7, 13.14

Často stojíme pred problémom, či sa vydať tou úzkou cestou, ktorá vedie za Ježišom a určite nám pripraví nejedno „prekvapenie“ v podobe ťažkostí, rôznych pokušení, znášania nespravodlivosti, prenasledovania a sebazapierania.
Čo mám vlastne robiť? Čo si mám myslieť o živote, ktorý mi ponúka Ježiš a zdá sa, že je v „nedohľadne“? Stojí budúci život po smrti za tú nesmiernu námahu, zvlášť ak mi tento svet ponúka toľko vzrušenia, radostí a šťastia tu a teraz? Prečo by som mal byť iný a „vytŕčať“ z davu, keď veľa ľudí z môjho okolia si kráča tak pohodlne, nie-ktorí žijú priam luxusne, a ja sa mám stále len uskromňovať, zapierať? Toto odo mňa môže Boh žiadať?
Keby som mohol tieto otázky vyslať smerom do večnosti k tým, ktorí ma predišli, inú odpoveď ako: „Áno, večná radosť stojí za tú námahu kráčať za Ježišom po úzkej ceste!“, by som nedostal. Uisťuje nás o tom už apoštol Pavol slovami: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1. Korinťanom 2,9) „Predchuť“ toho môžeme prežívať už teraz v živote s Ježišom. Boh mi však ponechal možnosť slobodne sa rozhodnúť. Do ničoho ma nenúti. Výber je len na mne a čas doslova uteká – aj dnes!
„Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.“ (2. Korinťanom 4,17.18)