Hospodin povedal Samuelovi: „Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa k Izajovi z Betlehema, lebo medzi jeho synmi som si vyhliadol kráľa.“ Keď ta prišli a Samuel uzrel Eliába, pomyslel si: „Pred Hospodinom stojí iste jeho pomazaný.“

1Sam 16,1.6

Keď sa Samuel zaujímal o jednotlivých Izajových synov, Boh mu povedal: „Nehľaď na výzor a na výšku postavy, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1Sam 16,7) Boh nepokladá vonkajšiu krásu za spoľahlivé znamenie krásy vnútornej. Skutočnou krásou je múdrosť a jej zodpovedajúca povaha a správanie. Práve táto vnútorná hodnota určuje, či je človek Bohu milý. To by sme si mali uvedomiť vždy, nielen pri posudzovaní seba samých, ale aj pri hodnotení iných.

Zo Samuelovho omylu sa môžeme poučiť, aký nerozvážny môže byť náš úsudok o niekom. Prorokov odhad svedčí o neschopnosti ľudského rozumu spoznať tajomstvo srdca, či bez zvláštneho nebeského osvietenia pochopiť Božie rady. Božie zmýšľanie a konanie uniká nášmu obmedzenému rozumu. Môžeme si však byť istí, že Boh privádza svoje deti tam, kde ich chce mať, a že im umožní splniť zverené poslanie, ak budú poslúchať jeho vôľu. (PP 483.484; PP 637.638)

Pane Bože, pomôž nám dbať o skutočnú krásu a múdrosť, ktorej zdrojom si Ty sám.