Nešliap po biednom v bráne! (Prísl 22,22)

Ak musí byť týmto rozkazom daný ďalší podnet k sociálne citlivému a solidárnemu správaniu, znamená to, že v komunite Božieho ľudu nie je takéto správanie bežné a prirodzené. Súčasne to však znamená, že je nevyhnutne potrebné. Znovu sa tak o sebe dozvedáme nepríjemný fakt. A to taký, že je v nás prirodzená tendencia krivdiť a ubližovať, doslova utláčať a hubiť. Toto zistenie je o to nepríjemnejšie, že sa tu hovorí o mučení (napr. náboženská šikana), teda o zvyšovaní trápenia biedneho. A to všetko sa deje navzdory tomu, že sa nachádza na mieste, kde by sa ho mal niekto zastať (brána je totiž súdna sieň, justičný palác, teda miesto, kde je presadzované právo). Rozkaz nepriamo obviňuje spoločenstvo Božieho ľudu z toho, že nedbá o sociálne slabých, že nepresadzuje právo, ale svojím spôsobom ich situáciu ešte zhoršuje (to je rozvedené v Prísl 30,11-14).
K životu s Bohom patrí takáto sebareflexia a rovnako k nemu patrí aj súcit s biednymi a tlak na seba samých. To vyžaduje silu potlačovať prirodzené tendencie a kontrolu nad temnými stránkami svojho života. Podnet pracovať na sebe samom alebo tlak na sebakultiváciu sa tak v jednom verši objavuje už druhýkrát. To násobí požiadavku ohľaduplnosti a výzvu k určitej sociálnej inteligencii.
Nestačí sa len snažiť sociálnu situáciu svojho blížneho nezhoršovať. Zmienka o bráne totiž nie je náhodná. Avizuje, čo je potrebné robiť – zastať sa, chrániť chudobných a biednych, presadzovať ich právo. Opakom nášho zákazu je príkaz „spravodlivo súď a zastávaj sa práva chudobných a núdznych!“ v Prísl 31,9. Vzorom takého správania je statočná žena, o ktorej je napísané, že „svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera“. (Prísl 31,20)

Pane, chráň nás pred tým, aby sme svojich blížnych neohrozovali. Prosíme o silu vnímať a riešiť, teda zmierňovať núdzu svojich blížnych. Prebúdzaj v nás ohľaduplnosť, sociálnu citlivosť a solidaritu, aby nám nemuselo byť prikazované: „Nešliap po biednom v bráne!“

Jiří Beneš