Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Evanjelium podľa Matúša 11,29

Miroslav musel mať vždy pravdu. Bol rád, keď ho všetci uznávali a rešpektovali. Kvôli kariérnemu rastu bol ochotný urobiť všetko. Väčšinou sa mu darilo, ale spôsoby, akými došiel k cieľu, neboli vždy čestné. Stúpal vyššie a vyššie, ale na úkor druhých, dokonca kamarátov, teraz už bývalých.
Stal sa tým, čím chcel byť. Splnilo sa mu, po čom túžil. Kariéra však nenaplnila jeho vnútornú túžbu po šťastí a láske. Jeho noví priatelia ho potľapkávali po pleci a prízvukovali mu, aký je dobrý. Napriek tomu v hĺbke cítil, že to nie je ozajstné.
Mosty za bývalými priateľstvami však už spálil a musel by sa veľmi pokoriť, uznať, že urobil chybu. A pokora nebola vlastnosť, ktorou by práve oplýval. Preto žil sám, obklopený bohatstvom, ale bez lásky a skutočných priateľov, a pripadal si ako najchudobnejší z ľudí.
Ježiš nás chce učiť tichosti a pokore. Hovorí: „Nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Čo si môžeme viac priať?
Pokorný človek je šťastný, pretože jeho duša sa má dobre.

Bože, Ty vieš, že pokora mi nie je vlastná. Slová ospravedlnenia mi idú len ťažko z úst. Uč ma pokore. Viem, že to so mnou myslíš dobre. Praješ mi odpočinutie, po ktorom túžim.

Bohumila Fürstová