Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom váš pokoj. Ak nie, vráti sa k vám.

Lukáš 10,5.6

Poznáte niekoho, kto nie je rád, keď medzi ľuďmi vládne pohoda a pokoj? Áno, sú ľudia, ktorí sa tešia, keď sa im podarí niekoho tak nahnevať a rozčúliť, že potom urobí niečo, čo by za normálnych okolností nikdy neurobil. Títo ľudia sa vyžívajú v tom, keď môžu šíriť medzi ľuďmi vzájomnú nedôveru a hnev.

Ak som Ježišov učeník, k životu by som mal pristupovať presne opačne. Mojím cieľom by mala byť pohoda a pokoj s každým človekom. Ježiš ma varuje, že to tak vždy nebude, pretože nie každý túži po harmónii.

Ježiš ma posiela šíriť pokoj. Najprv však chce týmto pokojom obdarovať mňa. Všetkým svojim nasledovníkom sľúbil: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“ (Jn 14,27)

Ako taký pokoj vyzerá? Vraj sa podobá stavu dieťaťa, ktoré jeho mama práve nadojčila. Má plné bruško, je v maminom náručí a cíti sa v bezpečí.

Myslím, že je to veľmi výstižný opis stavu, ktorý kresťan prežíva, keď prijme Ježišov pokoj. Vie, že Ježiš ho chráni a dáva mu všetko, čo potrebuje. Navyše môže s dôverou a nádejou hľadieť do budúcnosti. Nielen pokiaľ ide o jeho pozemský život, ale aj o večnosť v nebeskom kráľovstve.

Ježiš mi dáva svoj pokoj. Chce, aby som ho šíril ďalej. Tým mi dáva veľkú moc. Ak ho poslúchnem, môžem sa oň podeliť všade, kde sa stretnem s ľuďmi túžiacimi po pokoji.