Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. (SEP) Šťastní sú tí, ktorí šíria pokoj, lebo tých Boh nazve svojimi deťmi. (NPK) Matúš 5,9

Občas si spomeniem na suseda, ktorý bol rozhádaný azda s celým svetom. Napriek tomu, že mal nadštandardné zamestnanie i príjem, neustále bol podráždený a nespokojný.
Spoločnosť obdivuje ľudí, ktorí dokážu ísť za svojím cieľom. Vodcov, ktorí dokázali presadiť to, čo považovali za správne, politikov, ktorí v diskusiách bez šance prevalcovali svojich protivníkov.
V „kázaní na hore“ dáva Ježiš tým, ktorí hľadajú šťastie, ďalšiu nezvyčajnú radu. Šťastný bude človek, ktorý bude okolo seba šíriť pokoj. Keď sa mu podarí zmieriť protivníkov, prinesie mu to radosť. A tú bude prežívať zakaždým, keď uvidí, že tí dvaja, čo si prednedávnom šliapali po krku, sa opäť spolu priatelia.
Znie to pekne, ale čo robiť, keď to nevieme? Som rád, že si v Biblii môžem prečítať Ježišov sľub: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“ (Ján 14,27)
Človek, ktorý sa snaží zmierňovať napätie medzi ľuďmi, časom zistí, že sám získava pokoj. Ježišov pokoj postupne plní aj jeho vnútro, lebo tým, že pomáha iným, prospieva sám sebe. Nachádza pokoj s druhými a aj sám so sebou.
Vo svojom živote stretávam ľudí, ktorí vedia „pôsobiť pokoj“. Pomáhajú mi veriť, že sa to môžem naučiť aj ja.

Bože, chcem „pôsobiť pokoj“, ale často sa mi podarí pravý opak. Napriek tomu zostávam Tvojím dieťaťom a verím, že sa ku mne priznáš.