Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Evanjelium podľa Jána 14,27

Keby sa ma niekto opýtal na môj najobľúbenejší verš z Biblie, bez zaváhania by som citovala práve tento.
Prečo? Nie som žiadna hrdinka a nepatrím k odvážnym ľuďom. Pri teste temperamentu by ma neprekvapilo, keby som bola dominantne melancholická.
Božie slovo som začala hlbšie študovať roku 1980 na vysokej škole, ktorú som vzápätí opustila. Pripadalo mi, že takmer všetko v mojom živote nemá stabilitu, istotu a pokoj. Tak veľmi som si priala prežívať krásne dni naplnené pokojom, a namiesto toho som musela zháňať prácu, ubytovanie a tiež hľadať odpovede na otázky, kto som a prečo tu som.
Narodila som sa v tradičnej kresťanskej rodine a silný osobný vzťah s Bohom som si ešte len začínala budovať. Nepochybovala som o Božej existencii, ale o jeho záujme o niekoho, ako som ja. Prosila som Boha o vyriešenie mojej situácie s prácou a bývaním a tiež o pokoj a vyrovnanosť.
Najprv prišiel pokoj. Skončili sa noci plné premýšľania o tom, čo bude. Potom som dostala prácu s ubytovaním…
To všetko však bolo nepatrné v porovnaní s tým, čo som dostať ešte len mala. Do môjho života vstúpil muž, ktorý je mi oporou a ja pre neho „rovnomernou pomocou“.

Pane, darca pokoja, som Ti vďačná, že môžem prežívať Tvoj pokoj už teraz a nechvejem sa úzkosťou o budúcnosť.

Marcela Fürstová