Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Numeri 6,24−26

Dajte mi už konečne pokoj! To nie je veta, ktorá príliš ladí s uvedeným textom Biblie. Napriek tomu je bežnou súčasťou slovnej výbavy súčasného človeka. Pár slov nabitých hlbokým obsahom – dotyčný človek hovorí, že už je toho na neho priveľa. Jednoducho už nemôže a ani nechce znášať všetko to trápenie, problémy a záťaž, ktoré sú na neho kladené. Už chce mať len pokoj.
Čo chceme? Ticho? Veď sa hlukom obklopujeme. Alebo samotu a pokoj? Veď väčšinou vyhľadávame pravý opak. Musíme si poctivo priznať, že úvodná veta je len ďalšia fráza z mnohých, ktorými dávame najavo, že sme bezradní. Dúfame, že nás nejaký zážitok alebo zmena v živote vytrhne z nášho nepokoja. Lenže človek nebol stvorený pre život postavený len na zmenách a tzv. zážitkoch. Boh pripravil pre každého človeka jeho vlastný príbeh, ktorý dáva životu skutočný zmysel.
Pánov dar pokoja nie je tichá prázdnota, samotná absencia rušivých zážitkov alebo otupenosť zmyslov. Pán dáva človeku pokoj – jeho vlastný dobrý príbeh, ktorý sa začína zrodením a nemusí sa končiť na tejto Zemi. Možno nás čaká v tomto príbehu veľa údolí tieňov, ale niekedy nám Pán dovolí aj zastavenie na hore plnej slnka s výhľadom do zeme zasľúbenej.

Chcel by som od Hospodina svoj príbeh pokoja.

Marek Škrla