Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. Evanjelium podľa Lukáša 16,30

Uvedený verš je z podobenstva o boháčovi a Lazárovi. Boháč sa dostal do pekla a žiadal otca Abraháma, ktorý v podobenstve funguje ako správca nad nebom aj peklom, aby poslal niekoho k jeho príbuzným a varoval ich. Domnieva sa, že zjavenie mŕtveho človeka musí ľudí motivovať k pokániu.
Podobenstvo v závere rieši otázku, aké ťažké je presvedčiť a obrátiť niekoho, kto ignoruje posolstvo Biblie. Nezabúdajme, že nebolo určené pohanom, ale Židom. Ako je možné, že veriaci ľudia majú problém s pokáním?
Pokánie je v podstate zázrak. Ak človek vyzná svoju vinu a nezvaľuje svoje nedostatky na druhých, je to väčší zázrak, ako keď niekto vstane z mŕtvych. Aké ťažké je pozrieť sa na seba objektívne a priznať si konkrétne chyby. Pokánie je vždy dielom Ducha Svätého, ktorý v nás prebúdza svedomie a ukazuje nám, čo s nami nie je v poriadku.
Pokániu sa však môžeme efektívne brániť, ak padneme do úlohy obete, ktorej všetci ubližujú, a za svoje najväčšie previnenie považujeme skutočnosť, že sme na druhých až priveľmi dobrí.
Ježiš povoláva na pokánie všetkých. Nikto nie je dosť dobrý na to, aby ho nepotreboval, a nikto nie je príliš zlý, aby preňho pokánie nemalo zmysel.

Ježišu, Tvoje volanie na pokánie mi nie je veľmi príjemné, ale prosím, aby mi Duch Svätý aj dnes ukazoval moje chyby a viedol ma k ozajstnému odvráteniu sa od hriechu.

Jiří Pavlán