Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach. Lebo Syn človeka prišiel spasiť to, čo zahynulo. Mat 18,10.11

Kedysi sme v študentskom internáte diskutovali o tom, či má každý svojho strážneho anjela. Pridal som sa na stranu tých, ktorí si mysleli, že áno. Potom som dostal otázku: „Vieš to dokázať z Biblie?“ Nevedel som. Keď som neskôr čítal Matúšovo evanjelium, natrafil som na slová Pána Ježiša, ktorý hovorí o tom, že aj malé deti majú zvláštnych anjelov.
„Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach. Čo si myslíte: Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila?“ (Mat 18,10.11) Čo je úlohou „strážnych anjelov“? Nehovorí sa tu nič o tom, že tým, ktorých strážia, sa nič nestane. Ich pôsobenie dáva Ježiš do súvislosti so svojou snahou spasiť čo najviac ľudí. Chce zachrániť aj tých, ktorí sú zatiaľ z pohľadu Božieho kráľovstva mŕtvi.
Mŕtvi nie sú tí, ktorých Ježiš nazýva „maličkými“, ale tí, ktorí nimi pohŕdajú. Mŕtvi sú pyšní a namyslení. Tí, ktorí si myslia, že sú veľkí. Ježiš vlastne pokračuje v odpovedi na otázku učeníkov: „Kto je vlastne najväčší v nebeskom kráľovstve?“ Aj v Starej zmluve Boh varuje pred pýchou: „Pýcha predchádza skazu a namysleného ducha predchádza pád. Skrúšenému duchom je lepšie byť s poníženými, ako deliť sa s pyšnými o korisť.“ (Prísl 16,18.19) Najväčšie problémy s pýchou mali v Ježišovej dobe náboženskí vodcovia. Farizeji, saduceji a zákonníci sa často snažili v diskusii dokázať, že práve oni sú tí „veľkí“ v Božích očiach. Priali si byť veľkí aj v očiach čím väčšieho počtu ľudí.
Ježiš o nich porozprával nasledujúce podobenstvo: „Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Luk 18,9-14) Pohŕdať kýmkoľvek je nebezpečné, pretože práve vtedy sa ma zmocňuje pýcha. Podľa Petra a Jakuba sa „Boh pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť“. (Jak 4,6; 1Pet 5,5) Znie to jednoducho, ale nie je to ľahké. Je veľmi jednoduché pozerať sa zvysoka na bezdomovcov, alkoholikov, prostitútky, gamblerov… Oveľa ťažšie je nájsť niečo, pre čo si ich môžeme vážiť. Hoci je to pre nás niekedy ťažko pochopiteľné, aj títo ľudia sú deťmi nášho nebeského Otca.

Pane, ďakujem Ti, že mám pre Teba takú veľkú cenu, že si za mňa zomrel. Nauč ma dívať sa na ľudí, s ktorými sa stretávam, Tvojimi očami.