Hospodin povedal Mojžišovi: Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď. Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive. Mojžiš teda zhotovil bronzového hada a pripevnil ho na žrď. Keď had niekoho uštipol a uštipnutý pozrel na bronzového hada, zostal nažive. Štvrtá Mojžišova kniha 21,8.9

Pre svoje uzdravenie z rán ani pre odpustenie svojich hriechov nemohli Izraelci urobiť nič iné, než prejaviť vieru v Boží dar. Mali pohliadnuť a žiť.
Možno, že niektorí z uštipnutých zaváhali a okamžite nepohliadli. Možno pochybovali, či v tom medenom symbole môže byť nejaká moc. Možno žiadali nejaké vedecké po-učenie. Nedostali však nijaké vysvetlenie. Božie slovo museli prijať tak, ako im ho zvestoval Mojžiš. Nepohliadnuť znamenalo zahynúť… Ak chceme žiť, musíme pohliadnuť…
Vierou prijímame Božiu milosť, no viera nie je naším Spasiteľom. Sama osebe nemá zásluhy. Je to ruka, ktorou sa chytáme Krista a privlastňujeme si jeho zásluhy, jediný liek proti hriechu. Ani kajať sa nevieme bez pomoci Božieho Ducha. Písmo o Kristovi hovorí: „Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov.“ (Sk 5,31) Pokánie prichádza od Krista práve tak ako odpustenie. (DA 175; TV 111.112)

Láskavý Spasiteľ, uvedomujeme si, že ani my nemáme inú možnosť, len hľadieť na Teba. Otvor nám, prosím, oči, aby sme Ťa videli.