Asi po hodine ktosi iný tvrdil: Naozaj, aj ten bol s ním, veď je Galilejčan. Ale Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A vtom, skôr ako to dohovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: Skôr ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. Peter vyšiel von a žalostne sa rozplakal. Lukáš 22,59-62

Zažil som to veru neraz. Poznámka v žiackej knižke – horšie je, že oprávnená. V maminých očiach som videl, že napriek všetkému ma má stále rada.
Pri čítaní o Petrovej zrade sa mi vždy zjavia mamine smutné oči. Tak nejako si predstavujem Ježišov pohľad, ktorým sa pozrel na Petra po tom, čo mu kohútie kikiríkanie pripomenulo, že nie je taký hrdina, ako si pred chvíľou myslel.
Dlho som premýšľal o tom, prečo sa Judáš po svojej zrade obesil, zatiaľ čo Peter uveril, že ho Ježiš nezavrhol. Dnes už viem, že o tom rozhodol práve tento pohľad. Judáš, na rozdiel od Petra, neuveril tomu, že by ho Ježiš po jeho zrade ešte mohol mať rád. Preto sa na neho nepozrel a nemohol vidieť pohľad plný zármutku a súčasne lásky.
Ježiš ponúka „druhú šancu“ každému z nás. Ten, kto sa na neho po svojom zlyhaní pozrie, uvidí v jeho očiach to isté, čo Peter – smútok aj lásku súčasne.
Napokon záleží na mne, na čo sa v živote zameriam. Podľa toho potom vnímam Pána Boha buď ako tyrana, alebo ako niekoho, kto ma má rád.

Pane Ježišu, je to pre mňa najsilnejší príbeh Biblie. Peter Ťa zradil, a Ty si ho neprestal milovať. V tom je nádej aj pre mňa. Ďakujem.