Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“

Lukáš 17,17–19

Desiati malomocní poslúchli Ježiša a urobili všetko, čo požadoval zákon. Kňaz ich vyhlásil za čistých. Deviati sa okamžite vrátili k svojim rodinám. Len jeden sa vrátil k Ježišovi, aby mu poďakoval. Lukáš poznamenáva: „Bol to Samaritán.“ (Lk 17,16)

Prečo to Lukáš zapísal? Čo nám tým chce povedať? Židia považovali Samaritánov za nečistých, aj keď neboli malomocní. Len Žid môže byť čistý. Samaritán ide za kňazom. Nezáleží mu na tom, ako sa naňho pozerá okolie. Ježiš mu niečo povedal a on ho poslúchol.

Spočiatku boli všetci desiati spolu. Len čo ich kňaz vyhlásil za zdravých a čistých, deviati sa od Samaritána oddelili, pretože v tej chvíli sa cítili čistejší ako on. Samaritána to nepohoršilo a neodradilo od toho, aby sa vrátil k Ježišovi. Bol to slušný človek a chcel Ježišovi poďakovať. Ostatní deviati Židia to nepovažovali za potrebné.

V živote som zistil, že je zbytočné deliť ľudí na veriacich a neveriacich, kresťanov a moslimov, katolíkov a protestantov, mužov a ženy. Už nejaký čas poznám len dve skupiny ľudí – dobrých a zlých.

Ježiš poznamenáva, že sa k nemu vrátil len jeden. Dáva mu niečo navyše. Hovorí mu, že vďaka svojej viere získal nielen zdravie, ale môže sa tešiť aj z toho, že je zachránený pre večný život.