Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách? On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu… Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú. Evanjelium podľa Matúša 13,10-16

Tieto slová nás možno trochu mätú. Naozaj Ježiš hovorí, že učí v podobenstvách, aby pravdu ukryl, nie aby ju zjavil svojim poslucháčom? Čo tým myslel, keď svojim učeníkom povedal: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách, aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli, počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené“? (Mar 4,11.12)
Markova verzia je ešte záhadnejšia ako Matúšova. Ján i Ježiš pôsobili verejne a vyzývali ľudí k pokániu. Ježiš hovoril v podobenstvách, aby veci vyjasnil alebo naopak – aby ich zatemnil a aby im ľudia nerozumeli a nekajali sa? Naozaj chcel, aby poslucháči nepochopili a neobrátili sa?
Tieto Ježišove výroky znepokojovali ľudí v každej dobe. Zdá sa, že protirečia dôvodu, prečo Ježiš hovoril v podobenstvách.
Jednou z možností, ako tento problém vyriešiť, je pripomenúť si, že Ježiš sa súčasne prihováral prinajmenšom štyrom skupinám poslucháčov: (1) svojim dvanástim učeníkom, (2) neustále sa meniacej skupine veriacich nasledovníkov, (3) „zástupu“ s množstvom zvedavcov, ktorí nemuseli byť nutne veriaci, a (4) svojim protivníkom.
Z tohto pohľadu bolo účelom podobenstiev oddeliť tých, ktorí sa o vec skutočne zaujímajú, od tých, ktorým šlo skôr o zábavu. Ježiš používal podobenstvá ako metódu, vďaka ktorej si mohli poslucháči osvojiť tému a rozmýšľať o nej, aby ju lepšie pochopili. Ježišovi šlo o to, aby uvažovali o dôsledkoch, ktoré príbeh prináša.
William Barclay výstižne povedal: „Podobenstvo skrýva pravdu pred tými, ktorí sú príliš leniví, alebo kvôli predsudkom príliš slepí na to, aby ju mohli uvidieť.“ Táto metóda vyučovania sa stala svojím spôsobom určitým druhom súdu, pri ktorom sa plevy oddelili od pšenice – tí, ktorí zmýšľali podľa tohto sveta, od tých, ktorí boli duchovne vnímaví.
Poučenie na dnes: Boh chce, aby som zápasil s pravdami jeho slova.