Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.

Lukáš 2,15–17

Pastieri zažili fascinujúce stretnutie s nebeskými zástupmi. Anjeli prišli osláviť narodenie Mesiáša. Chceli vidieť, ako vyzerá Boh v tele človeka.

Je zaujímavé, že nebeskí poslovia zvestujú svoje posolstvo obyčajným pastierom. Prečo nešli za veľkňazom alebo farizejmi a zákonníkmi? Tí predsa mali teológiu v malíčku.

Prichádzajú za pastiermi. Za jednoduchými mužmi, ktorí očakávali Mesiáša a tešili sa na jeho príchod. Dokazujú to svojou reakciou na správu, ktorú im anjeli priniesli.

Nestačí nebeských poslov len počúvať. Je potrebné aktívne reagovať. Je potrebné zistiť, či to, čo počujem, je naozaj pravda. Je potrebné „ísť do Betlehema“. Nezastavme sa v polovici cesty. Buď prijmeme Ježiša ako Mesiáša, ktorý prináša pokoj na zem a dáva nám ochotu šíriť dobrú vôľu, alebo ho odmietneme ako podvodníka.

Veľa ľudí v čase Vianoc používa zdrobneninu Ježišovho mena. Mnohí sa možno zúčastnili polnočnej bohoslužby. To však nestačí. Ak chceme mať požehnanie, ktoré Mesiáš prináša, musíme ísť s pastiermi až „do Betlehema“. Ak sa s ním nestretnem osobne, jeho narodenie v maštali, jeho smrť na kríži a jeho zmŕtvychvstanie nemajú pre mňa žiadny význam. Ak má byť mojím Spasiteľom, musím sa s ním stretnúť osobne.