Ako Ježiš hovoril zástupom, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ Lukáš 11, 27.28

Ježiš týmito slovami „blahoslaví“ čiže chváli všetkých, ktorí jeho slovo nielen počúvajú alebo si ho prečítajú, ale sa im dostane aj do srdca a nabáda ich podľa neho prežívať situácie každodenného života. Pomohol som v domácnosti, hoci sa mi vôbec nechcelo? Pocítil som túžbu zavolať vyčerpanej manželke počas prestávky v práci? Nabádalo ma „niečo“ ísť navštíviť chorú susedu? Pocítil som túžbu potešiť niekoho milým úsmevom? Podržal som s láskou dvere vozíčkarovi, i keď som sa ponáhľal? Nabádalo ma niečo vo vnútri zobrať ťažké tašky niekomu staršiemu? Pocítil som pri pohľade na chudobnejšieho človeka túžbu pomôcť mu? To sú zaručene chvíle, keď vo mne pôsobí Duch Svätý, s ktorým „spolupracujem“ prostredníctvom Božieho slova a svojou ochotou prežívať s Pánom situácie, ktoré mi posiela. Dá sa povedať, že je to zachovávanie alebo uskutočňovanie jeho slova „v praxi“.
Boh k svojim verným hovorí neustále, ale len pozorné uši a ochotné srdce dokážu počuť, ale aj konať. Stáva sa mi, že problémy a starosti ma pohltia natoľko, že moje duchovné uši nezachytia Boží hlas a srdce zostane „naplnené“ iba mojím vlastným nazeraním na udalosti počas dňa. Preto by som mal denne dať priestor slovu Boha a jeho hlasu vo svojom vnútri, lebo On ma chce učiť, túži prežívať so mnou každý okamih môjho života! Dovolím mu to?
„Lebo všetci, ktorí sú vedení Svätým Duchom, sú synovia Boží.“ (Rimanom 8,14)