Z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte!“

Lukáš 9,35

Peter, Jakub a Ján boli zrejme sklamaní. Možno sa hnevali sami na seba. Prespali Ježišov rozhovor s Mojžišom a Eliášom. Možno zazlievali Ježišovi, že ich nezobudil. Výstup na horu si vyžiadal toľko námahy – a zbytočne.

Ale Boh mal niečo pripravené aj pre nich. Vedel, že sa nepotrebujú stretnúť s Mojžišom a Eliášom ako jeho Syn. Oveľa dôležitejšie bolo, aby konečne pochopili, kto je ich Majster. Podľa židovskej tradície stále verili, že čoskoro sa stane novým izraelským kráľom, ktorý obnoví slávu ich národa z čias Dávidovej vlády.

Učeníci stále hľadia hore na oblohu, kde zmizli Mojžiš a Eliáš. Vidieť už len žiarivý oblak. Zrazu z neho prehovorí majestátny hlas samotného Boha. Nebeský Otec im najprv potvrdil Ježišovu identitu. Je to jeho Syn. Potom im prikázal, aby ho počúvali.

Boh vie, prečo im to povedal. Ak sa majú učeníci stať piliermi cirkvi, musia sa zbaviť tradičného pohľadu na Mesiáša a prijať Ježiša za svojho Spasiteľa. Dokážu to len vtedy, ak ho budú počúvať a všetko, čo od neho počujú, uvedú do svojho každodenného života.

Tento príbeh ma vedie k tomu, aby som si položil niekoľko otázok: „Kedy sa Ježiš stáva mojím Pánom? Keď to vyznávam svojimi ústami alebo keď o tom svedčí môj život?“ Ak som skutočne prijal Ježiša za svojho Pána, potom budem počúvať hlas z neba, ktorý hovorí: „Počúvajte môjho Syna!“