On však odpovedal: „Blahoslavení sú skôr tí, čo počúvajú a zachovávajú Božie slovo.“ Lukáš 11,28

Sobotu čo sobotu zaznieva v našich zboroch veľa krásnych slov. Vzletné myšlienky sa vznášajú nad sobotňajšou školou, vtipne podané pravdy sú servírované deťom a vrcholom je kázanie. Pripraviť kvalitný program stojí úsilie. Má to zmysel? Čo si ľudia z toho všetkého nakoniec zapamätajú?
Ako kazateľ si často kladiem otázku, či hlásam pravdivo a o zmysluplných témach. Zvlášť silná je tá otázka, keď v zboroch zavládne nepokoj. Môžem tomu pomôcť kázaním?
Keď chodil Pán Ježiš po svete, jeho kázania boli bezchybné. Napriek tomu ani tie niekedy nezafungovali. Ľudia ho síce počuli, ale mnohí z nich ho poriadne ani nevnímali. Stal sa pre nich len zvukom v pozadí, ako je dnes rádio alebo televízia. Pritom to boli ľudia náboženskí, ktorým bol akýkoľvek ateizmus cudzí.
Ani najlepšie slovo v zbore, ani kniha, ani čokoľvek iné nezmení život, ak sa nenaladíte na „Božiu vlnu“. Ak nebudete túžiť započuť Pána a jeho slovo zrealizovať v živote, potom vám celé to náboženstvo nebude na nič.

Pane Bože, uč ma byť vnímavý na to, čo hovoríš. Neviem, čo mám v živote robiť, potrebujem poznať Tvoju vôľu.

Pavel Kostečka