Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária… Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Lukáš 1,26.38

Boh aj mne túži oznámiť svoju vôľu. Robí to rôznymi spôsobmi. Raz cez vnútorný hlas svedomia, inokedy prostredníctvom počutého alebo čítaného slova Písma, cez povzbudivú knihu a potom zasa cez rodiča, priateľa, brata, suseda… možností je veľa. Je len na mojom rozhodnutí, či sa Božiemu hlasu otvorím tak ochotne, ako to urobila Mária!
Dávam Bohu priestor vo svojom živote, aby mohol ku mne prehovoriť? Nestaviam mu „mantinely“ nezávislosti, sebestačnosti a nezáujmu?
Často prehovára tak ticho a jemne, že Jeho hlas prekričia moje myšlienky. Niekedy si vieme zasa tak tvrdohlavo presadzovať vlastné plány a predstavy, že ich má aj mocný Boh problém zmeniť. Aby nás pred niektorými z nich zachránil, musí použiť aj ťažšie opatrenia… potom ľutujeme, že sme nevenovali väčšiu pozornosť jeho jemnému nabádaniu a šepkaniu v našom svedomí.
Želám vám väčšiu citlivosť na Boží hlas, nech nám nemusí povedať: „Keď nechceš, aby sa stala moja vôľa, nech sa teda stane tvoja.“ Ak toto Boh dopustí, potom to v našom živote môže vyzerať naozaj ako „Božie dopustenie“.
„…tvoje uši počujú slovo spoza teba, ktoré bude hovoriť: Toto je tá cesta; choďte po nej, už či by ste sa obrátili napravo, či naľavo.“ (Izaiáš 30,21)