Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ján 20,27.28

Dejiny poznajú množstvo ľudí, ktorí uverili Bohu nie napriek, ale vďaka pochybnostiam. Pochybovať, skúmať, pýtať sa neznamená urážať Boha. Veď sám Boh schvaľoval napr. Jóbove priame a odvážne otázky na jeho adresu (Jób 42,7–9). Je lepšie položiť svoje pochybnosti úprimne „na stôl“, ako sa tváriť, že všetko je v poriadku. Mohol si Tomáš pomôcť? Mohol pred Ježišom a Bohom ukryť svoje pochybnosti? A prečo by to vlastne robil, keď Boh to aj tak vie? Preto „nám Tomášova neviera pomohla k viere viac ako viera ostatných učeníkov“. (Gregor Veľký) Albert Einstein povedal: „Dôležité je neprestať klásť otázky. Zvedavosť má svoj vlastný dôvod existencie. Nemôžeme urobiť nič, iba žasnúť, keď uvažujeme o tajomstvách večnosti, života, nádhernej štruktúry reality. Stačí, ak sa každý deň pokúsime pochopiť iba kúsok tohto tajomstva. Nikdy nestrácajte posvätnú zvedavosť.“
Čo robíš ty so svojimi pochybnosťami, komu ich predkladáš, s kým ich riešiš? Dávaš Bohu šancu odpovedať ti na ne? Rastie tvoja viera tak, aby si mal istotu večného života v Jeho mene? Nebojme sa pýtať, veď aj život nám stále kladie otázky. Uvedomme si, že správne položená otázka znamená pre nás veľký kus cesty k odpovedi, najmä ak ju adresujeme Bohu.
„Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď!“ (Jób 12,4)