Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery – veď to vieš! – kto nad ňou natiahol šnúru na meranie? Do čoho sú zapustené jej piliere, kto položil jej uholný kameň, keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? (Jób 38,3-7)

Jób, vážený a bohatý muž, prežíva životnú krízu. V krátkom čase prišiel o všetok svoj majetok, desať detí a nakoniec ho postihla bolestivá choroba. Priatelia, ktorí ho prišli potešiť, hľadajú namiesto povzbudenia príčinu jeho nešťastia, pričom vychádzajú z populárnej teológie, že ak sa človeku darí, znamená to, že Boh odmeňuje jeho bohabojnosť. Ak ho postihne niečo zlé, je to Boží trest. Malé nešťastie prichádza po malom hriechu, veľké je trestom za veľký hriech. Podľa nich by sa mal Jób zamyslieť sám nad sebou… Filozofovanie o príčinách utrpenia je aktuálne aj dnes a Jóbovi priatelia o tom polemizujú (od 3. do 37. kapitoly celej knihy), pričom on sa pokúša zúfalo brániť svoju bezúhonnosť.
Boh dlho mlčí. Prehovorí až v 38. kapitole: „Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš.“ Namiesto toho, aby mu odpovedal na večnú otázku o pôvode a zmysle utrpenia, Boh kladie Jóbovi ďalšie otázky. Pýta sa ho na rozmer Zeme, pôvod gravitácie, chce poznať hranice oceánov, zaujíma ho kolobeh vody, prúdenie vetra aj pôvod a postavenie hviezd… Pýta sa na záhady zo života zvierat, napríklad leva, krkavca, kozorožca, jeleňa, divokých oslov, orlov alebo suchozemských či morských oblúd. Všetky Božie otázky sa týkajú záhad zo sveta prírody, o ktorých vedci dodnes vytvárajú stále nové a často úplne protichodné hypotézy.
Jób vďaka týmto otázkam pochopil, že v čase utrpenia je jeho najväčšou istotou dôvera v Boha, ktorý stvoril a riadi celý vesmír aj prírodu. Preto je aj dnes také dôležité spoznávať Boha Stvoriteľa vďaka Jeho zázračnému pôsobeniu v prírode. V období bolesti, súženia a utrpenia nás táto viera môže naozaj podržať.

Pane, nepoznám odpoveď ani na jednu z otázok, ktoré kladieš. Nebol som pri tom, keď si tvoril hviezdy a planéty. Nebol som pri tom, keď si tvoril život na našej planéte. Keď však hľadím na krásu všade okolo mňa, moje vnútro plní obdiv a dôvera. Keď si zvládol stvorenie, zvládneš aj môj život. Nielen to dobré, čo sa mi páči, ale aj to, čím nie som príliš nadšený. Vďaka Tebe to s Tebou zvládnem.

Stanislav Bielik