Pri západe slnka k nemu všetci privádzali chorých, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.

Lukáš 4,40

Pre pochopenie tohto textu je dôležité vedieť, že podľa Biblie sa nový deň začína západom slnka. Platí to aj o sobote. To znamená, že sa začína v piatok po západe slnka a končí sa o dvadsaťštyri hodín neskôr, keď slnko opäť zapadne.

Židia sa riadili touto biblickou zásadou. Mnohí, ktorí považovali uzdravovanie za prácu, prinášali svojich chorých k Ježišovi po skončení soboty.

Páči sa mi, že Ježiš nemá stanovené ordinačné hodiny. Uzdravuje vždy, keď je to potrebné. Niektorých uzdravil počas soboty a pokračoval aj po skončení soboty. Hoci uzdravovanie nepovažuje za činnosť, ktorá je v rozpore s tým, čo hovorí biblické Desatoro, rešpektuje tých, ktorí to vidia inak. Verí, že jedného dňa pochopia, že služba rodine a núdznym je popri bohoslužbe najdôležitejšou náplňou soboty. Tí, ktorí slúžia, sa stávajú požehnaním pre tých, ktorým slúžia.

Správa o stvorení sveta má neobvyklý záver: „Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“ (Gn 2,2.3) Sobota je stále zdrojom jedinečného požehnania pre každého, kto sa na dvadsaťštyri hodín zastaví, aby „prestal vykonávať“ svoje dielo ako Stvoriteľ a mal čas počúvať Boha a slúžiť svojim blížnym i všetkým, ktorí to potrebujú.