Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. Evanjelium podľa Matúša 5,34-35

Môj brat si kedysi obľúbil slová zo sľubu pathfindera, že má byť „čestný a úprimný“. Úprimnosť si vykladal tak, že každému rovno povie, čo si o ňom myslí. Pochopil to správne?
Ak som úprimný, ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že tomu, čo poviem, sa dá veriť. Že to, čo hovorím, si aj myslím. Nemusím sľubovať, že budem hovoriť pravdu. Nemusím prisahať pri všetkom, čo je mi sväté, aby aspoň trochu dôverovali tomu, čo sa im snažím vysvetliť.
Ak im teda poviem, čo si o nich myslím, vedia, že si to myslím naozaj. Núti ma však úprimnosť vyjadriť sa o všetkom? Myslím si, že nie. Niekedy je lepšie mlčať než neobratne kritizovať ostatných.
O slávnom americkom hercovi Chuckovi Norrisovi koluje veľa anekdot. Vraj nepotrebuje ani peniaze. Ako to? Pretože každé jeho slovo platí.
Bolo by fajn, keby sa naše slová stali tvrdou menou a netrpeli infláciou.

Pane Ježišu, Ty si vždy pomenoval veci presne. Tvoje slová popisovali skutočný stav človeka. Uč ma úprimnosti, nech tomu, čo hovorím, môžem veriť ja i ostatní okolo mňa.

Vlastimil Fürst ml.