Od roku 26 n. l. bol rímskym prokurátorom nad Judskom. V roku 41 n. l. spáchal samovraždu.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Matúš 27,1–26; Lukáš 23,1–25

Pilát bol presvedčený, že „židovský kráľ“, ktorý stojí pred ním, je nevinný. Jeho manželka mala sen, v ktorom počula, že Ježiš má byť oslobodený. Varovala manžela, aby nemal nič „s tým spravodlivým“ človekom. (Mt 27,19) Pilát vedel, čo má urobiť. Preto vymyslel chytrú stratégiu. Navrhol davu, že si môže vybrať. Môže omilostiť iného Ježiša – Ježiša Barabbáša, ktorý bol známym výtržníkom, alebo Ježiša, „ktorý sa volá Kristus“. (Mt 27,23) Bol si istý, že ľud bude natoľko rozumný, že nechá Ježiša Barabbáša vo väzení. Bola to osudná chyba. Vyprovokovaný židovskými vodcami bol dav ochotný prijať akýkoľvek návrh, len aby bol zatknutý Ježiš Kristus odstránený.

Pilát mohol ukázať, že má zásady. Na dôkaz svojej neviny si umyl ruky a židovským vodcom povedal, aby si problém s Ježišom vyriešili sami. Ježiš Barabbáš odišiel ako slobodný človek. Aby sa ešte viac zavďačil davu, nechal Ježiša pred židovskými vodcami zbičovať. Tak vstúpil Pilát do dejín ako človek, ktorý v rozhodujúcej chvíli umlčal svoje svedomie a vedome sa rozhodol pre zlo. Keby počúvol svoje svedomie, všetko sa mohlo skončiť úplne inak…

Všemohúci Bože, pomôž nám, aby sme v ťažkých rozhodnutiach počúvali svoje svedomie.