Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: Aj ty si bol s Ježišom Galilejským! Ale on zaprel pred všetkými: Neviem, o čom hovoríš. Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! On znova zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka. O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si jeden z nich! Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza! Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka! Vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Vyšiel von a horko zaplakal. Mat 26,69-75

Peter z bezpečnej vzdialenosti pozoruje súd nad Ježišom. Je skoro ráno. Vo veľkňazovom paláci sa striedajú podplatení svedkovia. Snažia sa dať príčinu na Ježišovo odsúdenie. Peter sedí na dvore paláca a pozerá sa. Čo všetko mu v tej chvíli víri mysľou? O čom premýšľa? Možno si myslí, že je v bezpečí.
„Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: Aj ty si bol s Ježišom Galilejským! Ale on zaprel pred všetkými: Neviem, o čom hovoríš. Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! On znova zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka. O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si jeden z nich! Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza! Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka! Vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Vyšiel von a horko zaplakal.“ (Mat 26,69-75) Musel to byť šok. Vo chvíli, keď bol vynesený rozsudok, jedna zo žien Petra spoznáva. Ten, ktorý sa pred niekoľkými hodinami chcel za Ježiša biť, teraz tvrdí, že ho nepozná. Potom zaprie druhýkrát a nakoniec aj tretíkrát. Keby sa neozvalo kohútie zakikiríkanie, možno by zapieral dodnes. Ako to, že Peter sa bojí priznať svoj vzťah k Ježišovi? Problém možno spočíva v tom, o čom sme premýšľali včera. Peter sa zrazu necíti byť súčasťou toho, čo sa deje okolo neho. Alebo si možno praje, aby sa ho to netýkalo. Preto sa snaží budiť dojem, že je len náhodným pozorovateľom, ktorý sa tam nedopatrením priplietol.
Niekde vo vnútri však cíti, že na Ježiša nemôže zabudnúť. Spomína na to pekné, čo spolu prežili. Ako ho Ježiš učil vidieť Boha v úplne inom svetle. Nie ako prísneho despotu, ale ako milujúceho otecka…
Pozrime sa, ako túto situáciu opísal lekár Lukáš. Pridal jeden zaujímavý detail: „Ale Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A vtom, skôr ako to dohovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: Skôr ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. Peter vyšiel von a žalostne sa rozplakal.“ (Luk 22,60-62) Premýšľali ste niekedy o tom, čo v tej chvíli videl Peter v očiach svojho Majstra? Odsúdenie, alebo milosť a odpustenie? Som presvedčený, že v očiach svojho Učiteľa videl zármutok. Ježišovi nie je jedno, že ho všetci učeníci opustili. Bolí ho to. Okrem bolesti vidí Peter v jeho očiach aj odpúšťajúcu lásku. Peter teraz ničomu nerozumie. Nechápe, čo sa deje s Ježišom. Nerozumie ani sám sebe. Vie len jedno. Vie, že Ježiš ho miluje.

Pane, ako veľmi sa podobám Petrovi. Tiež často nerozumiem tomu, čo prežívam. Ale viem, že ma máš rád. Ďakujem.