Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať! Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské. Mat 16,22.23

Ježiš s učeníkmi nehrá nepoctivú hru. Hovorí otvorene a nič netají. Preto im opakovane pripomína svoju smrť aj neskoršie zmŕtvychvstanie. Učeníci sa tomu bránia. Netúžia po učiteľovi, ktorý zomrie. Chcú kráľa.
„Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať! Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ (Mat 16,22.23) Nezdá sa vám to čudné? Nedávno Ježiš sľuboval Petrovi: „Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi.“ (Mat 16,19) A teraz Petra nazýva satanom! Prečo zrazu taká zmena? Bolo to nutné? Na základe toho, čo píše Matúš, sa nám môže zdať, že predchádzajúce Ježišove slová Petrovi trochu stúpli do hlavy. Cíti sa byť taký bystrý, že dokonca karhá svojho Učiteľa. Opravuje Božie slovo. On tomu predsa rozumie…
Aby si Peter uvedomil, ako to so skalou a s kľúčmi od nebeského kráľovstva Ježiš myslel, vysloví podobné slová ešte raz: „Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat 18,18) Tieto slová nie sú adresované len Petrovi, ale všetkým učeníkom. Za konanie jednotlivých členov je zodpovedná celá cirkev.
Ježiš hovorí Petrovi aj to, že je „kameňom úrazu“. Inými slovami, v tejto chvíli je Peter Ježišovi prekážkou na ceste k vyvrcholeniu jeho spásnej misie. Mesiáš vie, že ak chce zachrániť svet, musí zomrieť. Teraz však prichádza niekto, kto sa mu pod maskou priateľstva snaží nahovoriť, že to nie je potrebné.
S niečím podobným sa Ježiš už stretol. Diabol ho vzal na vysokú horu, z ktorej bol krásny výhľad na okolitý svet. „Povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať. Vtedy mu Ježiš odpovedal: Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ (Mat 4,9.10) „Ježiš, prečo chceš zomrieť? Pokloň sa mi a ja ti dám tento svet…“ Peter hovorí niečo podobné. Preto ho Ježiš vyzýva: „Odíď, satan!“ Prečo je tento príbeh zaznamenaný v Biblii? Aby sme odsúdili Petra? To určite nie. Pri čítaní tohto textu by sme mali premýšľať o sebe. O tom, či aj my niekedy nie sme kameňom úrazu niekomu, kto hľadá Ježiša, alebo dokonca brzdou šírenia radostnej správy o ňom.
Že to myslíme dobre? Aj Peter to myslel dobre, keď karhal Ježiša. Dobré úmysly nie sú zárukou toho, že robíme dobrú vec. Skôr ako sa do niečoho pustíme, radšej svoje konanie konzultujme s Ježišom.

Pane, mám chuť povedať, že Peter bol zlý človek. Ale uvedomujem si, že tým by som vlastne odsúdil sám seba, pretože nie som lepší. Napomínaj ma rovnako, ako si napomínal Petra. Len tak môžem ísť vpred.