Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas: Šavol! Šavol! Prečo ma prenasleduješ? Odpovedal: Kto si, Pane? A on povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť. Skutky apoštolov 9,3-6

Pavol bol dosiaľ známy ako horlivý obhajca židovského náboženstva a ako neúnavný prenasledovateľ Ježišových nasledovníkov. So svojou odvahou, samostatnosťou a vytrvalosťou, nadaním i vzdelaním sa mohol uplatniť takmer všade. Všetko vedel mimoriadne jasne zdôvodniť a svojím uštipačným výsmechom protivníka priviesť do nezávideniahodného postavenia. Židia videli, že tento mladý, neobyčajne sľubný muž sa spája s tými, ktorých kedysi prenasledoval, a neohrozene káže v Ježišovom mene.
Generál, ktorý padne v boji, je stratou pre svoje vojsko, ale jeho smrť nijako neposilní nepriateľa. Ak však vynikajúci človek prejde na stranu protivníka, potom vlastnú stranu nielenže oslabí, ale protivnej strane poskytuje rozhodujúcu výhodu. Saula Tarzského mohol Pán na jeho ceste do Damasku jednoducho potrestať smrťou, čím by sa moc prenasledovateľov značne oslabila. Boh však vo svojej prozreteľnosti Saulov život nielen ušetril, ale tohto bojovníka aj obrátil a z nepriateľského tábora previedol na stranu Kristovu. Pavlova výrečnosť, prísna kritickosť, pevné odhodlanie a neochvejná odvaha – to boli vlastnosti, ktoré mladá cirkev práve potrebovala. (AA 124; SA 78)

Veľký Bože, často konáš prekvapujúcim spôsobom. Niektoré veci, ba aj ľudí dokážeš zmeniť za okamih. Spôsob aj v nás zmenu, aby si nás mohol použiť.