V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona, ktorý silným hlasom vykríkol: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si. Si Boží Svätý. Ježiš pohrozil démonovi: Mlč a vyjdi z neho! Démon hodil človeka medzi nich, potom z neho vyšiel, ale neublížil mu. Lukáš 4,33-35

Náš národ má nádherné rozprávky, vďaka ktorým sa deti učia, že dobro víťazí nad zlom. Problém však spočíva v tom, že keď deti vyrastú, uvedomia si, že tak to je iba v rozprávkach.
Pri čítaní Biblie sa často stretávame s „démonmi“ alebo „nečistými duchmi“. Na základe rozprávok sa tak mnohí domnievajú, že tieto „temné sily“ neexistujú. A keby aj existovali, ľahko ich prekabátia.
S jedným démonom sa Ježiš stretol v „kostole“. Tak ako v iné soboty, tak aj túto šiel do synagógy na bohoslužbu. Myslím, že je to celkom prekvapivá informácia. Do kostola predsa chodíme, aby sme sa tam stretli s Bohom. Tu sa dozvedáme, že sa tam môžeme stretnúť aj s diablom – to nie je dobre.
Pri svojej práci sa stretávam s ľuďmi, ktorí podcenili moc „démonov“. Podobne ako človek v synagóge, aj oni sa dostali do stavu, ktorý Biblia nazýva „posadnutosťou“. Stratili slobodu a stali sa bábkou ovládanou „démonom“.
V dnešnom texte je napriek všetkému aj pozitívum. Boh je mocnejší než „Lucifer“. Má moc vyslobodiť nás z našej posadnutosti a vrátiť nám slobodu. Môže to však urobiť iba vtedy, keď mu to dovolíme.

Bože, nauč ma vnímať zlo vážne. Ak zaradím „démonov“ do kategórie rozprávok, prehrám. Ďakujem, že mi pomáhaš a vraciaš slobodu.