Ktorýsi zo sluhov povedal: „Poznám jedného zo synov Betlehemčana Izaiho… Je to mocný hrdina, bojovník, vyzná sa v reči, má postavu a Pán je s ním.“

1Sam 16,18 (SSV)

Aj keď bol Dávid vysoko poctený, nespyšnel. Napriek svojmu budúcemu vznešenému postaveniu pokračoval vo svojej práci a trpezlivo čakal, že Hospodin splní svoj plán v čase, ktorý určí on sám, a spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Rovnako skromný a pokorný, ako pred svojím pomazaním, vrátil sa pastierik na stráne a svoje stáda strážil rovnako starostlivo ako predtým.

Styk s prírodou a s Bohom, starosti o stádo, hroziace nástrahy a úľava po úniku z nich, bolesti a radosti jeho skromného života stvárnili Dávidovu povahu, významne ovplyvnili jeho budúci život a dali podnet pre vznik žalmov.

Pozorným vnímaním a hĺbaním získal takú múdrosť a zbožnosť, že sa stal obľúbencom Boha i jeho svätých anjelov. Čím viac rozjímal o dokonalosti Stvoriteľa, tým lepšie chápal Božie zámery. Tajomné sa stalo pochopiteľnejším, nejasné zrozumiteľnejším, rozpory sa vyjasňovali a každý lúč nového svetla vyvolal nové nadšenie, ktoré podnietilo ďalší chválospev, oslavujúci Boha a Vykupiteľa.

Pastier oviec rástol vnútorne i navonok, lebo Duch Hospodinov bol s ním. (PP 485.486; PP 641.642)

Nebeský Otče, vlož do nášho srdca túžbu po Tvojej blízkosti a prítomnosti.