Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Žalmy 139,16

Tento žalm naozaj stojí za to prečítať ho celý. Autor v ňom vyjadruje svoju vieru v Pána Boha, ktorý do detailov pozná náš život, a to dokonca dopredu: „Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj úmysel zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať…“(Ž 139,2–4).
Žalmista týmito slovami nehovorí, že verí v osud. On nepovie, že nemá zmysel sa o čokoľvek snažiť, lebo všetko je dopredu dané. Práve naopak. Istota, že Pán Boh o všetkom vie, a to dokonca dopredu, ho motivuje k zodpovednosti v každom jednom životnom kroku. Preto zdôrazňuje, že pred Pánom Bohom nie je možné uniknúť, aj keby sme chceli: „Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam. Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala“(Ž 139,8–10).
Žiť s vedomím, že Pán Boh o mne vie, je veľmi povzbudzujúce zvlášť vo chvíľach, keď má človek pocit, že mu naozaj nikto nerozumie, že ostal na svete opustený a sám, že to všetko nikam nevedie… Práve vtedy je nám Pán Boh najbližšie.

Vďaka, Pane, že si so mnou kedykoľvek a kdekoľvek.

Stanislav Bielik