Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách? On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu. Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť. Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú. Mat 13,10-16

Keď Ježiš dokončil svoje prvé podobenstvo, učeníci za ním prišli s otázkou, prečo hovorí spôsobom, ktorému veľa ľudí v zástupe nerozumie.
„Prečo im hovoríš v podobenstvách? On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu. Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť. Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú.“ (Mat 13,10-16) Zakaždým, keď som čítal tieto slová, mal som pocit, že Ježiš si praje, aby niektorí poslucháči nepochopili princípy jeho kráľovstva. V dôsledku toho by ich nemusel doň vziať. Tento postoj mi však nesedel s tým, čo som o ňom čítal na iných miestach.
Ako to teda je? Spomeňte si na vetu, ktorou Ježiš zakončil rozprávanie podobenstva o rozsievačovi. „Kto má uši, nech počúva!“ (Mat 13,9) Komu Ježiš rozpráva toto podobenstvo? Koho pozýva do svojho kráľovstva? Každého, kto má uši. A to sme my všetci.
Mať uši podľa Ježiša nestačí. Mnohí napriek tomu, že majú výborný sluch, nepočujú, pretože nechcú počuť. Nevidia, pretože nechcú vidieť. Pred nejakým časom bolo na autobusovej stanici za bieleho dňa znásilnené mladé dievča. Volalo o pomoc. Na neďalekej zastávke čakali ľudia na autobus. Nikto jej nepomohol. Všetci predstierali, že nevidia a nepočujú…
Na inom mieste dvaja mladí muži prepadli starú ženu. Keď im nechcela dať kabelku, zvalili ju na zem a kopali do nej dovtedy, kým kabelku nepustila. Potom utiekli. Opäť za prítomnosti mnohých svedkov, ktorí sa nečinne prizerali.
Boh dáva dostatok argumentov na to, aby sme vedeli, že existuje dobro a že sa máme postaviť na jeho stranu. Kto chce, môže mať dostatok dôkazov o Božej láske. Nie každý to však chce.
Často priveľmi dbáme na svoju životnú úroveň. Zapchávame si uši a privierame oči, aby sme nepočuli varovanie prorokov i samotného Ježiša. Starosť o vlastné pohodlie nás zamestnáva do tej miery, že ľudia okolo nás nám sú ľahostajní.
Podľa proroka Izaiáša môže aj naše srdce tak „stučnieť“, že nebude cesty späť. Stanú sa z nás konzumenti, ktorí nie sú prínosom pre spoločnosť. Nulovým prínosom budeme aj pre Ježišovo kráľovstvo. Ten, kto dovolí, aby jeho srdce „stučnelo“, nebude chápať Ježišove podobenstvá a nebude túžiť po Božom kráľovstve.

Pane, aj mne hrozí nebezpečenstvo, že sa príliš sústredím na vlastné starosti a pohltia ma obavy o pohodlie. Pomôž mi, aby som Ťa vždy počul a poslúchal.