Dôveruj Hospodinovi celým srdcom, na svoju rozumnosť nespoliehaj. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, on sám narovná tvoje chodníky. Príslovia 3,5–6

„Oci, ja ti verím.“ To je jedna z najkrajších viet, ktorú som kedy počul. Môj syn mi tým vyjadril, že si je istý tým, že ho nesklamem, nepodrazím, neublížim mu.
„Bože, ja Ti verím,“ je v podstate o tom istom. Dávam týmto vyjadrením Bohu najavo, že sa vzdávam spoliehania sa len sám na seba a že mu dôverujem vo všetkom.
Dôvera je viera. Je o tom, že sa stane to, v čo dúfame, a spôsobuje, že nepochybujeme o tom, čo nevidíme.
Priznávam, že o dôvere Bohu sa ľahšie hovorí, ako žije. Pretože dôvera v Boha je aj o tom, že dokážem povedať a zároveň myslieť vážne: „Dej sa vôľa Tvoja.“ Dôvera v Boha je aj o odvahe vykročiť do priestoru, kde to je len o Ňom.
Aké miesto má Boh v mojich rozhodnutiach? Má Boh miesto vo všetkých oblastiach môjho života?

Môj Pane, uč ma dôverovať Ti každý deň, každý okamih. Daj mi odvahu, aby som Ti zveril všetko a zvlášť to, pri čom sa bojím, že by si to mohol vidieť inak, ako to vidím ja.

Vít Vurst