On však odpovedal: Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať. (Luk 19,40)

Po nástupe do zamestnania som bol po roku zaradený na miesto technického pracovníka s podmienkou, že s podriadenými pracovníkmi v žiadnom prípade nebudem hovoriť o svojej viere. Dostal som to aj písomne. Bolo to kruté a Boh mi na moju modlitbu odpovedal „povolením“, aby som na túto podmienku pristúpil. Kolegovia na pracovisku vedeli o mojom presvedčení a vychádzali mi maximálne v ústrety aj v otázke pracovných sobôt.
Premýšľal som, ako nájsť možnosť hovoriť o viere bez toho, aby som porušil svoje slovo. Dlho som si nad tým lámal hlavu, no Pán už mal riešenie, o akom sa mi ani nesnívalo.
O čosi neskôr sme začali stavať novú budovu pre našich pracovníkov. Stavba musela byť hotová za pol roka, pričom zodpovednosť za tento projekt padla na mňa. Všetci hovorili, že je to šibeničný termín, ktorý sa nedá splniť. Možno to niekto naplánoval tak, aby dokázal moju neschopnosť… hovoril som si.
Termín sa nám nakoniec podarilo dodržať a po kolaudácii bola budova uvedená do používania. To sa pochopiteľne neobišlo bez „posedenia“. Úspešné a rýchle dokončenie bolo treba „zapiť“.
Kolegyňa, ktorá pripravovala pohostenie, sa ma pýtala, čo budem jesť a piť. Poznala ma a aj moje zásady, pričom mnohé z nich takisto uznávala. Vďaka nej som mohol jesť syry a piť nealko, čo vzbudilo záujem ostatných. Mohol som sa na niečo vyhovoriť, ale to som nechcel. Povedal som: „Na túto otázku vám nesmiem odpovedať, pretože mám zakázané o tom hovoriť.“ Potom sa dozvedeli, že táto podmienka bola v mojej pracovnej zmluve, ktorú som podpísal. Tým som vzbudil ešte väčšiu pozornosť, a tak sa na to spýtali náčelníka, ktorý im povedal: „Viete, on je veriaci a podľa jeho slov sa riadi Bibliou.“
Prítomní chceli, aby som im rozprával o svojej viere, ale ja som odmietol s tým, že najprv musia moji nadriadení zrušiť zákaz. Náčelník aj zástupcovia komunistickej strany a odborov sa zhodli na tom, že môžem podať vysvetlenie.
Otázky sa len tak sypali a ja som konečne mohol slobodne hovoriť o svojej viere. Aj ďalšie dni za mnou chodili kolegovia, ktorých zaujímalo, čomu verím. Vďaka tomu som našiel veľa nových priateľov, s ktorými som sa rozprával o mnohých biblických textoch.

Pane, ďakujem Ti, že aj keď človek niekedy nevie, ako ďalej, Ty máš pripravenú cestu. Cestu oveľa lepšiu, ako si dokážeme predstaviť. Cestu, ktorá nám umožňuje hovoriť s ľuďmi o Tvojej pravde a Tvojom Slove.

Zdeněk Nadrchal st.