Vaša ozdoba nech sa nezakladá na vonkajšku: na nápadne zapletaných vlasoch, v navešanom zlate a na honosných šatách, ale ozdobou nech je to, čo je skryté v srdci a je neporušiteľné, totiž tichý a pokojný duch, ktorý má veľkú cenu pred Bohom. Tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a boli podriadené svojim mužom. Prvý Petrov list 3,3-5

Tento text je hojne zneužívaný. Najmä časť, ktorá hovorí, aby si ženy nerobili nápadné účesy, nevešali na seba hromady šperkov, neobliekali si najnovšie módne výstrelky…
Pošliapaním „povrchnej modelky“ sa však posolstvo nekončí. Peter nám predstavuje alternatívu – „Božiu modelku“. Tá je možno odetá veľmi jednoducho a nemá žiadne šperky. Zovňajškom nijako zvlášť nezaujme, jej krása však vyviera zvnútra. Ozdobou svätej ženy je tichý a pokojný duch, Božia bázeň a úcta k svojmu mužovi. Svätosť jej vyžaruje z očí. Aj sväté mesto je pripodobnené k neveste ozdobenej pre svojho ženícha.
Tieto verše si nekladú za cieľ, aby sa ženy nestarali o svoj zovňajšok. Definujú ideál (nielen ženskej) krásy inak: krása nie je vecou zovňajšku, vychádza predovšetkým zvnútra.

Bože, Otče náš, niekedy uvažujem, prečo sa niektorí ľudia rodia takí krásni a iní nie. Ďakujem Ti, že si nám po Petrovi odkázal, že ozajstná krása vychádza z nášho vnútra. Prosím, ozdob ma svojou svätosťou.

Vlastimil Fürst ml.