I povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.“

Lukáš 10,2.3

Keď sa Ježiš stal známy a slávny, prichádzali k nemu ľudia, ktorí vycítili šancu priživiť sa na jeho popularite. Verili, že pripraví povstanie proti rímskej okupačnej moci a zasadne na trón.

Ježiš týchto ľudí varuje. Hovorí im, aký bude ich život, ak sa stanú jeho nasledovníkmi. Lukáš píše, že tieto slová adresoval sedemdesiatim učeníkom, ktorých vyzbrojil rovnakou mocou ako dvanástich apoštolov. Potom ich vyslal do blízkeho okolia.

V zástupe ho počúvajú ľudia, ktorí uvažujú o tom, že sa stanú jeho učeníkmi. Ježiš to vie. Preto otvorene hovorí o tom, aký život čaká jeho nasledovníkov. Sedemdesiati sa zanedlho na vlastnej koži presvedčia, aké to je byť ovcou medzi vlkmi.

Podľa Ježiša nie je ľahké byť jeho učeníkom. Úlohy, ktorými svojich nasledovníkov poverí, ich privedú do situácií, v ktorých sa budú cítiť ako ovce medzi vlkmi.

Ovca sa cíti najlepšie, keď je v stáde. Stádo je pre ňu najprirodzenejším a najpríjemnejším prostredím. Medzi vlkmi jej určite nie je dobre.

Aj človek je radšej medzi ľuďmi, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty. Ja som tiež rád v spoločnosti ľudí, ktorí veria v Boha, snažia sa dodržiavať jeho pravidlá, rady a nečudujú sa, že som ovca, a nie vlk.

V snahe plniť poslanie, ktoré mi zveril môj Majster, som sa neraz ocitol medzi vlkmi. Netešilo ma to a necítil som sa medzi nimi dobre. O to viac som si to potom užíval medzi svojimi.