Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas poľnice, mi hovoril: Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má po tomto diať. Zjavenie 4,1

Dobýjali ste sa niekedy cez „zavreté dvere“? Nie je to vôbec príjemné, keď vás niekde nechcú. O čo príjemnejšie je, keď vám inde dvere otvoria a pozvú vás dnu.
Ján znovu vidí otvorené nebo. Hľadí na podobný výjav ako Štefan, ktorý krátko pred popravou povedal: „Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (Sk 7,56) Jánovu správu o otvorených dverách do Božieho kráľovstva pochopíme len vo svetle stredoveku, keď sa pohľad na spasenie nápadne podobal názorom farizejov a zákonníkov.
Stvoriteľ ponúka možnosť žiť večne každému človeku. Vždy sa však nájdu ľudia, ktorí sa snažia túto ponuku spochybniť. Ježiš hovorí židovským duchovným: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte.“ (Mat 23,13)
Odjakživa tu boli pokusy zavrieť pred druhými dvere do neba. Snažili sa o to židovskí duchovní, rímski cisári, stredoveká cirkev i súčasná „veda“. Keď nad tým tak uvažujem, zamýšľam sa, či nerobím niečo podobné…
Boh je ochotný prijať každého, kto túži po živote v dokonalom prostredí. Preto Jánovi ukazuje otvorené dvere, ktoré môže zavrieť iba on. Je na mne, čo s touto ponukou urobím.

Pane Ježišu, je to úžasná správa. Dvere do Tvojho kráľovstva sú otvorené aj pre mňa. Teším sa na chvíľu, keď vojdem dnu a budem navždy s Tebou.