Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa ich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom. Aj smrť a podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich. A každý bol súdený podľa svojich skutkov. Zjavenie 20,12.13

Na rozdiel od dobra, zlo bude zničené. Navždy zanikne, nikdy sa už nevráti a celý vesmír bude znovu žiť v harmónii.
Ján vo svojom opise Božieho kráľovstva sa znovu vracia k tomu, čo rozhodne o tom, či sa vesmírna harmónia bude týkať aj nás. Spasenie je dar, ktorý získame tým, že ho prijmeme. Musíme však veriť, že Boh je láska a hovorí pravdu.
Ako takúto vieru spoznať? Môžem si byť istý, že verím v skutočného Baránka, nie v jeho napodobeninu?
Ján pripomína, že v nebi existujú knihy so záznamami všetkých mojich skutkov. Nasledovanie Ježiša, Baránka Božieho, totiž mení ľudské myslenie, emócie a aj konanie. Nemožno teda veriť v Ježiša, a pritom mať radosť z páchania zla.
Ak dovolím Ježišovi, aby riadil moje kroky, zažijem radikálnu premenu života. Hriech, ktorý mi predtým robil radosť, sa mi začne hnusiť. Budem sa zaň hanbiť a radovať sa z toho, že mám Ježiša, ktorý mi moje zlyhanie odpustí.
Viera v Ježiša mení môj život a otvára mi bránu do Božieho kráľovstva. Vďaka Baránkovi vidím svoje meno v knihe života.

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si sa dobrovoľne stal Baránkom. Zomrel si za mňa, aby moje meno mohlo zostať medzi tými, ktorí od Teba prijmú dar večného života.