Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. (Ján 10,9)

Koľkokrát za svoj život sme prešli cez dvere! Zrejme by sme to ani nespočítali. Áno, náš život pozná veľa dverí, pričom niektorými prechádzame nevedomky, inými so strachom, ďalšími nadšene a radostne. Dvere nám dávajú rôzne možnosti: môžeme pred nimi zostať stáť, neotvoriť ich, môžeme ich však aj otvoriť a vstúpiť, alebo len pootvoriť a zostať v nich nerozhodne stáť.
„Ja som dvere,“ povedal Pán Ježiš. Mnohí okolo neho len prejdú. Mnohí sa pred ním zastavia a uvažujú: Mám sa odvážiť a ísť ďalej? Možno by aj chceli, ale ako keby ich niečo brzdilo. Zostať stáť vo dverách nemôžeme naveky, lebo by sme prekážali tým, čo chcú prejsť. Dvere od nás vyžadujú rozhodnutie. Kde stojím práve dnes? Ako je to so mnou?
Dvere viery vyžadujú moje osobné rozhodnutie a ja nemôžem prenášať rozhodnutie na druhých. Dvere vedúce k nebeskému Otcovi sú doteraz otvorené, no ktovie, ako dlho ešte budú. V podobenstve o desiatich družičkách (Mat 25,10) je napísané: „A dvere sa zavreli.“ Preto nemohli vojsť dnu. Prišli neskoro.
Chcel by si aj ty stáť pred zatvorenými dverami?

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že predo mnou aj dnes otváraš dvere nového rozhodnutia. Chcem nimi prejsť a vziať z tvojich rúk to, čo si pre mňa dnešný deň prichystal. Som rád, že si ochotný ísť so mnou.

Karel Špinar